Môj digiPEER príbeh
S čím ste prichádzali do programu? Obávali ste sa niečoho? Ako by ste sa opísali pred digiPEERS a teraz?
Aj takéto otázky dostali od kreatívneho tímu v zložení Miška a Daniel naši dobrovoľníci a dobrovoľníčky. Každý to poňal po svojom a každý inak, originálne. Prečítajte si a možno to bude výzva aj pre vás. O chvíľu otvoríme prihlasovanie do ďalšieho ročníka.

Charlotte Ema Vašková
- Nadšená, nervózna, strach, nekomfort, očakávania.
- Moja cesta začala, keď som sa mala prihlásiť do programu. Nikdy predtým som nad niečím takým nepremýšľala, tak sa mi do toho veľmi nechcelo ísť. Na základe pár udalostí som sa prihlásila, ale chvíľu som mala rovnaký názor. Názor, že to nie je nič pre mňa. Nerada sa zdržiavam vo veľkých skupinách, kde nikoho nepoznám, takže už len to bol krok pre mňa. Nastal čas, aby som nasadla na vlak a prišla do Bratislavy. Boli tam nové tváre a ja som cítila menší tlak a úzkosť. Postupnými workshopmi v Bratislave som sa tomu začala otvárať a spoznávať ľudí. Keď si k niekomu vytvorím cestu, tak sa ho potom držím. Je to môj safe place. Ako sme spolu trávili viac a viac času, mne sa to začínalo viac a viac páčiť. Z Bratislavy som odchádzala s pocitom, že som svoj čas strávila plnohodnotne a mala som pocit, že som naplnená dobrou náladou. Niektoré online workshopy boli náročné, pre udržanie pozornosti, ale chápala som, že je to potrebné pre môj rozvoj. Veľkú pomocnú ruku som dostala od mentora Janka a ostatných digipeerov. Tak to išlo ľahšie. Každou víkendovkou som si bola istejšia, že robím niečo, čo ma napĺňa a to ma tešilo a napĺňalo ešte viac. Všetci v programe mi dali pocítiť, že k ním patrím a nie som navyše. Vytvorili prostredie plné pochopenia, pokoja, kvalitne stráveného času a hlavne radosti. Keď som bola s nimi, všetko bolo ľahšie, na všetko sme boli spolu a navzájom sme si podávali pomocné ruky. Nikdy som nezažila taký pocit v sebe, ako keď sa mi podarilo niečo s nimi zvládnuť. Ak by som to mala zhrnúť, ak by som to mala rýchlo opísať, tak isto by tam nechýbali slová pokoj, radosť, zmysel a najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Sme TÍM, sme RODINA

Timotej Jánoška
Prvá básnička:
Prvý pohľad vyvolal vo mne
strach, nadšenie, no ten strach hneď opustil
ma keď rozprávať začali sme
Začiatočné konverzácie a prvé
spomienky v duši i srdci uchovali
sa a neopustia ma do konca večnosti.
Pocity rôzneho typu vo mne
stále vreli. No tých správnych
ľudí osud priviedol mi. Rôzne
kúty Slovenska, no stále nás
spája chtíč vytvárať spoločné spomienky.
Dlhé konverzácie do skorého rána
mávame a vstávanie na raňajky
ťažkým je, no vtipné momenty
stoja za to. Spoločne strávený čas
lepším človekom robil ma.
Ale začiatok veľký strach vo
mne vyvolal. Úzkosti, túžba
ísť domov, keďže mozog myslel
a presvedčil ma, že ja outsiderom
budem. Keďže ja
a konverzácie neboli sme
moc v láske.
Inšpiratívnosť a chuť vyvíjať
moju osobnosť zrazu mal
som. A zrazu sa tam ľudia,
ktorí medzi seba prijali ma
a každú vestu za tými ľuďmi
veľmi nadšením robí ma.
Večery plné smiechu a zábavy
robia ma znova celým.
Druhá básnička:
Prostredie veľké pre dedinského
chlapca úzkostný i veľmi ustráchaným
robili ho.
Časom postupne menili sa pocity
z temných na tie svetlé menili sa,
a zrazu vedel som, že platonická
láska jestvuje.
stojíme jeden za druhým
a podporu tu tiež nájdem. To sme
my čo robíme tú komunitu.
Spoľahlivosť, priateľskosť
a milión ďalších slov by som
vedel napísať o prostredí, ktoré
vytvorili sme. Je tu úprimnosť,
ale i otvorenosť a to sme
dokázali vytvoriť za jeden
rok.
Z ustráchaných mladých ľudí
stávajú sa z nás dospelí ľudia,
ktorí rodinu tvoria. Rodinu, ktorú
ozaj ľúbim. Podpora láska srší
z nich a mňa, inšpirujú ma,
šťastným a lepšou verziou samým
sebou som.
Koniec koncov, pokoj, oddych
aradosť prinášajú do nielen môjho,
ale aj do ich života. Slová nestačia
na opísanie všetkého.

Sofia Lavrincová
- Obavy, strach, neistota, záujem, nadšenie, radosť, prekvapenie.
- Ja beriem účasť v digiPEERS ako osud, keďže som pôvodne nebola vybraná na účasť. Digi si ku mne našlo cestu a ja k nemu tiež. Počas prvej víkendovky som zažila množstvo emócií. No napriek tomu to boli práve pozitívne emócie, ktoré mi pomohli v istote a komforte v programe, ktoré som si neskôr viac a viac rozvíjala.
- Prekvapenie, uistenie, radosť, odhodlanosť.
- Po konferencii som bola na 100% rozhodnutá, že tento program je niečo, čomu sa chcem venovať. A tak začala príprava, o ktorej som nevedela, že mi neskutočne pomôže.
- Neistota, neúspech, radosť, odhodlanie.
- Môj prvý workshop bol niečo, na čo som sa tešila no aj bála. Neprebehol tak, ako som chcela, ale to ma motivovalo ísť ďalej a zlepšovať sa.
- Radosť, zábava, safe-space, ubezpečenie.
- Mnoho víkendoviek a konferencií, ktorých som sa stala súčasťou mi ukázali, práve to, prečo tento program tak veľmi milujem, a nechcem sa ho vzdať. Získavanie informácií, ktoré môžem podávať ďalej mi ukázali, akých úžasných ľudí som v mojom živote potrebovala a ani som o tom nevedela.
- Odhodlanosť, šťastie, radosť, komfort, nadšenie, zlepšenie a mnoho viac
- Súčasne pre mňa má program obrovskú hodnotu a som do smrti vďačná za to, že som sa rozhodla zapojiť. Som skúsenejšia a viac si verím. Zlepšila som si mnoho schopností, ktoré mi pomohli v prezentovaní, ale aj v normálnom živote. Priateľstvá, ktoré som získala, sa nedajú nahradiť a sú to ľudia, ktorím verím a neskutočne ľúbim. V programe ma toho ešte veľa čaká a to je to, na čo sa teším. Verím, že spomienky, ktoré si tu spravím, sú navždy, A opakujem sa áno, ale som neskutočne vďačná. ĽÚBIM VÁS a ĎAKUJEM

Gréta Vysoká
Pred programom:
Končí sa 1. ročník na gympli. Kolektív v triede nie je ani dobrý, ani zlý. Hľadám nejaký podnet, niečo nové, nových ľudí. K tomuto ma inšpiruje aj moja najlepšia kamarátka, ktorá sa v takýchto komunikáciách angažuje. Do programu sa hlásim s očakávaniami, že sa niečo nové naučím, zlepším prezentačné schopnosti. Prezentácia mi totiž robí problém, som z toho v strese, neznášam pozornosť ľudí. Teším sa aj na nových ľudí ktorých spoznám. Do vlaku nastupujem s nadšením.
Prvé dojmy:
Nové prostredie je cudzie a na prvej spoločnej večeri prichádzajú obavy, že do nového kolektívu nezapadnem. Nenechávam sa však znervózniť, mám tam aspoň jednu osobu, vďaka ktorej som sa do projektu dostala. Druhý deň na konferenciu prišlo už viac ľudí a začali sme sa spolu baviť. Všetci sú priateľský, prostredie bolo otvorené a bezpečné.
Ako ma zmenilo prostredie:
Stala som sa sebavedomejšia vo svojich názoroch, v prezentovaní – dokonca ma začalo baviť. Uvedomila som si aká je komunita silná, bezpečná a aká je dôležitá. Zažili sme veľa vecí, rozvinula som si dôverné priateľstvá.
Začala som si uvedomovať svoje vlastné používanie digitálnych technológií. Teraz o tom dokonca píšem stredoškolskú odbornú činnosť.
DigiPEERs je SAFE – SPACE, RODINA LÁSKA.