Mia a digiPEERS
Stresovala som z prezentovania pred kopou ľudí.
Síce neubehlo tak veľa času, odkedy som sa dostala do tohto programu, no už aj za tých 9 mesiacov, čo to o chvíľku bude, by som vám o digiPEERS a digiQ vedela rozprávať samé pozitívne veci. Tak to aj spravím. Bez reklamy, len úprimne.
Tým, že som robila workshopy pred mojimi rovesníkmi, teda naraz pred približne 25 ľuďmi (čo je pre mňa občas taký mini maratón pre nervy), pomaly, ale iste som si zvykla rozprávať pred väčšími skupinkami ľudí. Samozrejme, že na tom stále nie som tak, že by som dokázala bez stresu prednášať pred celou školou, ale môžem stopercentne potvrdiť, že som na tom lepšie ako keď som začínala.
Predtým, než som sa stala súčasťou digiPEERS, som sa častokrát ocitla v situácii, že som radšej ostala ticho (taký môj kedysi “bezpečný režim”), ako keby som mala vyjadriť svoj názor, keď bol odlišný od väčšiny ostatných. Postupom času som sa ale naučila, že sa netreba báť vyjadriť svoj názor, aj keď s ním veľa ľudí nemusí súhlasiť, lebo predsa len, všetci sme iní. Chodenie na workshopy mojich mentorov, stretávanie sa s nimi online aj offline mi pomohli stať sa sebaistejšou. Viem, že sa na nich môžem hocikedy obrátiť, poprosiť o radu a oni ma vždy navedú na správnu cestu. Uvedomila som si, že pri prezentovaní nemusí vyjsť všetko podľa plánov a treba vedieť aj improvizovať. No taktiež som si uvedomila, že nikto nie je perfektný, a preto sa nič nedeje, ak pri lektorovaní sem-tam spravím malé chyby. Predsa len, všetci sme ľudia.
Moja obľúbená vec, ktorá sa mi stala vďaka digiPEERS, je, že som spoznala úžasných ľudí. Keďže sme takmer všetci do programu vstupovali s podobným cieľom, ktorým bolo vzdelávať seba, rovesníkov a spoznať super ľudí, ľahko sme si sadli. Hneď na prvom kick-offe som sa zoznámila s kopou super ľudí, s ktorými si mám vždy čo povedať a vieme sa rozprávať o hocičom. To je podľa mňa dosť dobrý znak. Aj keď sa, samozrejme, nie vždy zhodneme, vieme komunikovať tak, aby sme sa vyhli zbytočným konfliktom. A to je ďalšia vec, ktorú som sa naučila v digiPEERS.
Tým, že chodíme vzdelávať našich rovesníkov na školy, sme si aj my na začiatku prešli super workshopmi, ktoré pre nás organizovali naši skvelí mentori. Venovali sme sa fakt zaujímavým témam, ktoré boli super spracované, čiže to nikdy nebola nuda, skôr presný opak: občas som mala pocit, že mozog ide na 120 %. Vedeli ste napríklad, že ľudia v dnešnej dobe majú attention span menší než zlatá rybka? Mňa to dosť prekvapilo. Každopádne, z každého workshopu, ktorého som sa zúčastnila, som si odniesla veľmi užitočné informácie, či už do môjho lektorského alebo osobného života.
Ale toto je len môj príbeh. Ďalší rok si môžeš napísať ty ten svoj. Rada si ho prečítam. 🙂
Autorka: Mia Patková